Čo vieme o tukovej bunke?

O sklone človeka k obezite sa rozhoduje v živote veľmi skoro. Už u dvojročného dieťaťa sa pri nadmernom príjme potravy množia tukové bunky dvakrát rýchlejšie než u jeho rovesníkov.

Po detstve plnom lízaniek, cukríkov a čokoládok príde puberta s čipsami a fast foodmi – a je dokonané. Tukové bunky si totiž zhromažďujeme asi do veku dvadsiatich rokov. Potom už s ich počtom nič nenarobíme. Nepribúdajú nám, ale ani neubúdajú. Máme ich toľko, koľko máme. Sú definitívne naše a nezbavíme sa ich. Výdatnou a kalorickou stravou a nedostatkom pohybu si však môžeme tukové bunky „vykŕmiť“. Ak ich máme veľa, začíname sa podobať na matrac. Diétnym programom a intenzívnou telesnou aktivitou sa tukové zásoby v bunkách zmenšujú a tukové bunky „chudnú“. V tele nám však zostávajú a sú pripravené kedykoľvek znovu nabrať zásoby na „dni hladu“.

Tím švédskych lekárov vedený Kirsty Spaldingovou zo štokholmského vedeckého centra Karolinska Institutet prišli na to, že naše telo ročne stratí asi desatinu tukových buniek, ale vzápätí ich nahradí. Počas ôsmich rokov sa tak polovica z nich vymení za úplne nové. Ich celkový počet sa však udržuje na rovnakej úrovni. Dokonca ani obézni ľudia, ktorí zhodili šestinu svojej hmotnosti, nestratili ani jednu tukovú bunku.

Detstvo rozhoduje

Zo štúdie švédskych vedcov vyplynul dôležitý fakt – pre vznik obezity je rozhodujúce detstvo. V ranom období života sa rozhoduje o tom, či budeme mať normálny počet tukových buniek, alebo sa nám v tele nadmerne namnožia. Dôležitú úlohu zohráva aj dedičnosť, tá však podľa švédskych vedcov nie je rozhodujúca. Ľudia by si mali z ich štúdie vraj odniesť ponaučenie, že najdôležitejší pre ich deti je zdravý životný štýl.

Spite kvôli štíhlosti

Na vznik obezity má vplyv kvalita a dĺžka spánku. Výsledky vychádzajú zo sledovania viac ako 30 000 detí a 600 000 dospelých z celého sveta. Z výsledkov jednoznačne vyplýva, že obézni ľudia spia kratšie než ľudia s normálnou telesnou hmotnosťou. Zlý spánok dvakrát zvyšuje riziko obezity u dospelých a jedenapolkrát u detí. Vedci predpokladajú, že mozog nevyspatého človeka výrazne mení regulačné mechanizmy príjmu potravy. Pri nedostatku spánku sme hladnejší, máme chuť na kaloricky výdatnejšie potraviny a tukové bunky sa utešene plnia. Podľa vedcov táto rovnica platí aj naopak. Obézni ľudia horšie spia. Sú náchylnejší na vážne dychové poruchy počas spánku – tzv. spánkové apnoe, pri ktorom človek prestáva nakrátko dýchať. Táto porucha zvyšuje u ľudí, ktorí ňou trpia, riziko kardiovaskulárnych ochorení a cukrovky.

Hrušky a jablká

Vedci prišli pri skúmaní obezity aj na to, že rozhodujúci nie je iba počet tukových buniek. Podstatné je aj to, kde sa tukové bunky nachádzajú. Z výskumov totiž vyplýva, že ak je nadmerné množstvo tuku uložené v tukových bunkách pod kožou, je to pre zdravie menšie riziko ako tzv. viscerálny tuk, ktorý obaľuje vnútorné orgány. Toto vnútorné tukové tkanivo totiž preukázateľne vyvoláva zápal v cievach, stratu ich pružnosti a tvorbu tukových usadenín na stenách ciev – tzv. aterosklerózu. Kôrnatenie tepien je príčinou infarktov a srdcových príhod. Ľudovo povedané, ľudia (väčšinou ženy) s postavou typu hrušky, ktorým sa tuk ukladá na bokoch, zadku a stehnách, nie sú natoľko ohrození srdcovými príhodami ako tí (väčšinou muži) s postavou typu jablka, ktorí majú tuk uložený najmä v brušnej dutine medzi orgánmi.

V priemernom ľudskom tele existuje 40 miliárd tukových buniek. Tuk v nich uložený hreje telo, transportuje dôležité vitamíny A, D, E a K po celom tele a mal by slúžiť ako zásobáreň na „horšie časy“. Aby vzniklo približne pol kila ľudského tuku, je potrebných 3 500 kalórií. Stačí, aby ste sa prejedali denne o 5 percent oproti svojmu bežnému príjmu, a toto množstvo tuku môžete pribrať za mesiac. Závisí to, samozrejme, aj od fungovania metabolizmu a výdaja energie pohybom.

Rovnováha medzi príjmom a výdajom je základ zdravého životného štýlu. Ak nemáte správne stravovacie návyky, nikdy nie je neskoro napraviť to. O to viac, ak ich môžete postupne implementovať aj do celej rodiny a naučiť tak svoje deti to, čo je pre ich zdravie najlepšie.